Lietavská farnosť je jednou z farností Žilinskej diecézy. Patrí do obvodu Rajeckého dekanátu.
Svojím pôvodom je starobylá, ale rok jej zrodu je neznámy. V starých listinách sa v rokoch 1332 – 1337 spomínal farár z Lietavy. Z toho vyplýva, že už začiatkom 14. stor. bola v Lietave fara.
Z kanonických vizitácii vyplýva, že lietavskú farnosť tvorilo niekoľko filiálok. V roku 1754 to boli tieto obce:
- Babkov
- Podhorie
- Sunegová Závadka
- Brezany
- Hôrky
- Bitarová
- Bánová
- Svinná
- Plebanová Lehota (Kňazová Lehota)
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1798 do lietavskej farnosti patrili okrem vyššie spomenutých aj obce Lietavská Lúčka a Strážov. V súčasnosti (podľa poslednej vizitácie z roku 2017) do lietavskej farnosti patria:
- Babkov
- Bitarová
- Brezany
- Hôrky
- Lietavská Svinná
- Lietavská Závadka
- Podhorie
Farský chrám Povýšenia svätého Kríža
Kostol, ktorý tvorí dominantu obce Lietava, je najstaršou murovanou stavbou v dedine. Jeho staviteľ ako i presná časová realizácia stavby nie je známa. Kostol spočiatku pozostával len z veže, ktorá mala i obranný charakter. Postupne bol k veži pristavený chrám a sakristia. O tom, že tento kostol bol vysvätený svedčia symboly, ktoré kostol v čase vysviacky dostal podľa liturgických predpisov. Tieto symboly boli v čase reformácie zatreté, ale v roku 1734 a v roku 1760 boli znovu objavené.
Najpodrobnejšie informácie možno získať z kanonických vizitácii.
Najstaršia dostupná vizitácia pochádza z roku 1728. Dozvedáme sa z nej, že miestnym kňazom bol v tom čase vdp. Ján Silvaj, pôsobil tu už 11 rokov, dobre ovládal nemecký, maďarský, latinský a slovenský jazyk. V kostole na strane Epištoly v blízkosti sakristie stála drevená kazateľnica. Kostol mal dva zvony. Cintorín sa v tom čase nachádzal priamo okolo kostola.
Zo záznamu miestneho kňaza Andreja Najzera z roku 1737 vyplýva, že kostol bol v roku 1734 od základov zreštaurovaný, nakoľko vonkajšie múry i vnútorné steny boli už natoľko poškodené, že si nutne vyžadovali dôslednú obnovu. Ďalej je poznamenané, že do obnoveného kostola, dala zhotoviť väčší oltár a krstiteľnicu veľmi nábožná pani Sofia Piačeková.
V kanonickej vizitácii z roku 1828, kedy vo farnosti pôsobil vdp. Anton Horecký, je podrobnejšie popísaná vonkajšia i vnútorná stavba kostola ako i jeho poloha. Farský kostol leží od dediny smerom na východ na strmom a ťažko prístupnom kopci. Touto polohou bol dostatočne chránení od požiarov, ktoré sa vyskytovali v dedine. Pôvodne bol obkolesený múrom, ktorý však svojím tieňom zapríčiňoval na stenách kostola stálu vlhkosť najmä v priestore pri sakristii, v ktorej sústavne dochádzalo k poškodzovaniu bohoslužobných predmetov. Múr bol preto v roku 1826 zrúcaný.
V kostole sa nachádzali dve krypty. Jedna bola umiestnená pod malým oltárom, patrila rodine Podhorských. Keďže nebola vybudovaná podľa požadovaných podmienok, bola v roku 1789 uzatvorená. Druhú kryptu uprostred kostolnej lode zriadila rodina Závodských. Aj táto bola v tom istom roku zrušená. Keď rodina Závodských sľúbila, že ju na vlastné náklady uvedie do požadovaného stavu, bola krypta v roku 1790 opäť otvorená. Rodina Závodských však sľub nesplnila a tak bola krypta opäť uzatvorená.
V kostole sa na stenách nachádzali tri obrazy. Prvý tzv. Lietavský obraz. Druhý obraz bol zasvätený úcte narodenia nášho Pána Ježiša Krista a tretí bol zasvätený k úcte sv. Vendelína. Nitriansky biskup Jozef Vurum počas kanonickej vizitácie upriamuje pozornosť na starý obraz, ktorý bol majstrovsky namaľovaný na dreve a jeho okraje boli potiahnuté plátnom. Žiaľ už v čase vizitácie bol značne poškodený. Obraz predstavuje hroznú ľudskú kataklizmu. Na vysokom brale vidieť početnú skupinu ľudí, ktorých tatársky vojaci nemilosrdne týrajú a po hroznom mučení ich vojaci z tohto vysokého brala zhadzujú do hlbokej priepasti, kde sa už na smrť utýraní zmučení nešťastníci napichávajú na zaostrené špice kôlov. Tento obraz bol pôvodne majetkom Lietavského hradu. Umiestnený bol v hradnej kaplnke. Do lietavského kostola sa obraz dostal potom, ako poslední majitelia hradu Thurzovci hrad opustili.
Okolo kostola bol cintorín, kde sa pochovávali mŕtvi zo všetkých filiálok. Veriaci, ktorí sa v hojnom počte zúčastňovali na bohoslužbách a iných náboženských úkonoch prichádzali často do styku s bezprostrednými výparmi mŕtvych tiel. Preto, aby sa zabránilo nebezpečnej nákaze moru, bol tento cintorín 26. marca 1800 zrušený.
8. júla 1991 sa začala generálna oprava farského kostola. Miestny kňaz vdp. Stanislav Belák vo farskej kronike poznamenáva, že oprava veže bola nutná, nakoľko už viac rokov premokalo až na chórus v kostole. Po zložení kríža sa zistilo, že hlavné drevo, na ktorom bol kríž pripevnený bolo už úplne prehnité. Všetky prehnité drevá, boli vymenené. Takisto boli vymenené aj všetky dosky na veži. Na kríži sa našiel nápis 1682. Nakoľko išlo o prácu starých kováčských majstrov, kríž bol v Žiline v Elektrovode vyčistený a viackrát pozinkovaný. Všetky práce s krížom urobil Klement Brezáni od „Mišári“ z Lietavy zadarmo. Guľu pod krížom urobil Juraj Gašpierik z Lietavy. Krokvy na spodnej časti veže daroval pán Ruček z Podhoria. Drevá na veži vymenili majstri z Diviny na čele s predákom Antonom Kašiarom. Medeným plechom vežu kostola pokryli plechári z Lietavy, Pšurnovíc a Hlbokého. 31.7.1991 bola do gule pod krížom umiestnená listina, ktorú tušom napísala Zuzana Masná z Podhoria. Nakoniec bola obnovená fasáda veže kostola na čele s Jánom Koššom z Podhoria.