- Popis: Tretia téma cyklu stretnutí nad otázkami Synody o synodalite. V prvej časti pracujeme s biblickým textom Mk 7,31-37 (Hluchonemý), spôsob Ježišovej komunikácie, príkaz Effeta uvažujeme nad významom charakteristiky „rozprával správne“. V druhej časti pod zorným uhlom evanjeliovej state diskutujeme o tretej synodálnej téme Vziať si slovo.
- Cieľová skupina: dospelí, mládež
- Na stiahnutie: metodika I prezentácia
Modlitba
Sme tu pred Tebou, Duch Svätý: zišli sme sa v Tvojom mene. Ty si náš pravý radca. Príď k nám, stoj pri nás, vstúp do našich sŕdc. Pouč nás, kam máme ísť, a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
Nedovoľ, aby sme my, slabí a hriešni, spôsobili neporiadok. Nech nás nezvedie nevedomosť. Daj nám dar rozlišovania, nech nie sme zaujatí kvôli predsudkom a falošným ľudským ohľadom.
Veď nás k jednote, aby sme nezišli z cesty pravdy a spravodlivosti, ale napredovali na púti do večného života.
O to prosíme Teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach, v spoločenstve s Otcom i Synom, na veky vekov. Amen.
- Modlitba sv. Izidora zo Sevilly, prvá časť. In: https://synoda.sk/sk/vademecum.
Evanjelium
- Mk 7,31-37. V prezentácii sú použité postavy z loga synody. Ježiša aj hluchonemého zámerne vyjadrujeme rôznymi rôznymi postavami, aby tak lepšie vynikla myšlienka rôznosti v Cirkvi. Z toho istého dôvodu nie je na druhom snímku („Priviedli k nemu hluchonemého…“) celkom jasne vymedzené, ktorá zo skupín má predstavovať Ježiša a ktorá zástup.
Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“
1. Ježišove slová a gestá
Ježiš v príbehu veľa nerozpráva, hluchonemému adresuje len jediné slovo a zástupom iba zákaz hovoriť o tom, čo práve videli. Napriek tomu je komunikačne činný, hoci vzhľadom na adresáta (hluchonemý) využíva spôsob, ktorý je zrozumiteľný a hovorí gestami.
Pozrime sa najskôr, čo Ježiš hovorí hluchonemému.
1. Vzal ho nabok od zástupu. Naznačuje mu tým, že v tom, čo sa bude diať, je ústrednou postavou, dáva mu pocítiť, že je dôležitý. Tým, že ho berie stranou, naznačí aj dôležitosť toho, čo mu chce odovzdať i potrebu jeho sústredenej pozornosti.
2. Vložil mu prsty do uší. Pre toto i nasledujúce gestá sa ponúka množstvo interpretácií, no sústreďme sa na tú najjednoduchšiu. Hluchonemý vie, že jeho problémom sú uši. Tým, že sa ich Ježiš dotýka, dáva mu zrozumiteľným spôsobom pocítiť, že sa dotýka jeho problému.
3. Poslinil si prsty a dotkol sa mu jazyka. Druhým problémom je jazyk. Hluchonemý chápe, že ostatní sa vyjadrujú prostredníctvom jazyka. Dotyk naslineným prstom nám samozrejme pripadá nehygienický. No pre hluchonemého to je gesto, ktorému rozumie. Jeho súčasníci pripisovali slinám liečivú moc. Nakoniec ľudia to robia dodnes, poranený prst akosi mimovoľne smeruje k ústam a často ho zastavia len naše hygienické návyky, ktoré sme si osvojili v detstve. Poslinením a dotknutím sa jazyka sa naznačuje proces uzdravenia.
4. Pozdvihol oči k nebu. Ďalšie gesto, ktorému hluchonemý rozumie, gesto, ktoré súvisí s modlitbou.
5. Vzdychol. Povedal mu: „Effeta“. Nepočuje povzdych, nepočuje slovo effeta, ale cíti na svojej tvári Ježišov dych, ktorý to slovo sprevádza.
Vlastne ani nevieme, či slovo otvor sa patrilo jazyku, ušiam, tomu človeku alebo nebu. Každopádne nebo sa otvorilo a na chorého prúdila milosť, on sa jej otvoril a vďaka tomu sa u otvorili uši a rozviazal (otvoril) jazyk.
Ježiš komunikuje aj so zástupom. Aké posolstvo mu odovzdáva svojimi slovami a gestami?
1. Prišiel do stredu Dekapolského kraja. Ježiš prichádza, vstupuje do samého stredu reality tých ľudí. Mimochodom je to realita pohanská či synkretická.
2. Vzal hluchonemého nabok od zástupu. Týmto gestom hovorí niečo aj im. Napríklad že to, čo mu chce odovzdať, je súkromné a nepotrebujú to vedieť. Nie preto, že to je tajomstvo, ale preto, že ide o poznanie, ktoré im nateraz neprospeje. Ako sa ukázalo neskôr, bola to oprávnená obava. Berie ho preč aj preto, lebo je tu riziko, že prizerajúci pochopia jeho gestá inak, ako ich zamýšľa. Je to pohanský kraj so svojimi temnými kultmi a čarodejníkmi. A to čo Ježiš robí, by raz dva mohli pochopiť ako magické rituály.
3. Prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili, dôraznejšie im prikazoval. Až v tomto momente sa obracia priamo na nich. Evanjelista upozorňuje, že jeho požiadavka mala charakter príkazu a bola tak dôrazná, že si to nikto nemohol zameniť s nejakým vágnym odporúčaním.
Ako hovorí zástup a ako uzdravený
Nuž zástup hovorí pravdivo, s úctou, obdivom a absolútne nevhod:
„Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“
Uzdravený naproti tomu hovorí správne a v tomto prípade to znamená zrejme mlčať a najprv pozorne počúvať:
„V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.“
Vziať si slovo…
Ako hovoriť správne v Cirkvi? Synodálne Vademecum usmerňuje:
1. Každý. O tom, že nikto nemá zostať nevypočutý, sme hovorili pri prvej téme (Spoločníci na ceste).
2. Je pozvaný. Ježiš nás posiela pozývať všetkých ľudí do dialógu.
3. Hovoriť s odvahou. Buďte odvážni.
4. Hovoriť s parréziou, to znamená, že dotyčný hovorí v úplnej slobode pravdu, ktorá je láskou.
Každý je pozvaný hovoriť
- Nasleduje diskusia o synodálnej téme. Pomocné otázky:
1. Čo nám umožňuje alebo bráni hovoriť odvážne, úprimne a zodpovedne v našej miestnej cirkvi a v spoločnosti?
2. Kedy a ako dokážeme povedať, čo je pre nás dôležité, čo nám leží na srdci?
3. Ako funguje vzťah farnosti/diecézy s miestnymi médiami (nielen katolíckymi)?
4. Kto hovorí v mene kresťanského spoločenstva a ako sa vyberá?
- Stretnutie ukončíme modlitbou.
- Popis: Druhá téma cyklu stretnutí nad témami Synody o synodalite. V prvej časti pracujeme s biblickým textom Lk 24,13-35 (Emauzy), pričom sa zameriame na motív cesty a spoločného kráčania. V druhej časti pod zorným uhlom evanjeliovej state diskutujeme o druhej synodálnej téme Počúvať.
Cieľová skupina: dospelí, mládež
Na stiahnutie: metodika ▪ prezentácia PDF ▪
Pomôcky: Sväté písmo alebo aspoň stať Lk 24,13-35; prezentácia.
Modlitba
Sme tu pred Tebou, Duch Svätý: zišli sme sa v Tvojom mene. Ty si náš pravý radca. Príď k nám, stoj pri nás, vstúp do našich sŕdc. Pouč nás, kam máme ísť, a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
O to prosíme Teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach, v spoločenstve s Otcom i Synom, na veky vekov. Amen.
Modlitba sv. Izidora zo Sevilly, prvá časť. In: https://synoda.sk/sk/vademecum.
Evanjelium
Pri čítaní evanjeliovej state použijeme prezentáciu. Je rozdelený do siedmych snímkov. Ako ilustrácie sú použité postavy z loga synody.
V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.
Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
1. Kto
- Po prečítaní diskutujeme s účastníkmi o tom, kto sú protagonisti rozprávania.
Kleopas a ten druhý učeník
- V príbehu sa spomínajú dvaja z Ježišových učeníkov, jeden z nich sa volá Kleopas, meno druhého Lukáš neuvádza, niekedy ich označujeme aj termínom Emauzskí učeníci. V prezentácii je zámerne použitý obrázok páru, muža a ženy. Je to odkaz na jednu starobylú tradíciu, podľa ktorej mohla byť druhou z dvojice Kleopasova manželka, tiež jedna z Ježišových učeníkov. Zároveň nám to potom poslúži ako premostenie k otázke „Ako sú vypočutí laici, najmä ženy a mladí ľudia?“
Ježiš
- Tajomným spoločníkov emauzských na ich ceste je Ježiš. Je zaujímavé, že zostáva nepoznaný. So skupinou môžeme diskutovať o tom, čo mohlo byť príčinou. Môže ňou byť napríklad prílišná koncentrácia učeníkov na vlastnú bolesť, ich sklamanie, čo to, že už neočakávajú od Ježiša nič. Naznačuje to fakt, že o Ježišovi už nehovoria ako o Božom synovi alebo o Mesiášovi, ale len ako o prorokovi, ktorý bol „mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom.“ Evanjelista zase naznačuje, že sám Ježiš sa akoby ukrýva pod rúškom tajomna. Aj z tohto dôvodu je v prezentácii použitý obrázok trojice ľudí (starý muž, otec a syn) a na inom snímku obrázok rehoľníčky, chce sa tým povedať, že Ježiš je prítomný a hovorí a dáva sa spoznať aj cez svoj ľud, ktorý tvorí Cirkev.
Jedenásti
- Napokon sú tu apoštoli, tu sú nazvaní Jedenásti, pretože Judáš je už po smrti a jeho nástupca ešte nebol vybraný. Apoštoli sú v prezentácii znázornení postavou biskupa.
2. Kedy a kde
- Pokračujeme diskusiou o mieste a čase príbehu.
- Miesto. Lukáš situuje dej na tri miesta: cesta – dom – cesta – Jeruzalem. Pre našu tému je podstatná hlavne prvá a tretia etapa príbehu, teda cesta. Pri tejto príležitosti možno opäť pripomenúť význam slova synoda.
- Nedeľa. Udalosť sa stala v nedeľu Ježišovho zmŕtvychvstania.
3. Aktivita
- V treťom kroku sa zameriame na aktivitu protagonistov. Najprv venujeme pozornosť slovesám, ktorými Lukáš charakterizuje činnosť Emauzských. Slovesá, ktorými ich aktivitu evanjelista popisuje, možno rozdeliť dotroch skupín. Prvá sa týka pohybu (išli, zastavili sa, priblížili sa, vrátili sa), druhú charakterizuje dialóg (zhovárali sa, vraveli, povedal…) a tretia vyjadruje zmenu (učeníci najprv nevideli, potom sa im otvoria oči; najskôr ho nepoznali, potom svedčia, že ho spoznali…).
Kým u učeníkov prevládajú slovesá, ktoré sa vzťahujú k dialógu, v Ježišovej aktivite je počtom slovies na prvom mieste pohyb (Ježiš sa približuje, ide s učeníkmi, vchádza s nimi, zostáva…). Nechýbajú však ani slovesá, ktorými je naznačený Ježišov dialóg (pýta sa, hovorí, vykladá Písma).
4. Ťarbaví srdcom vypočuť
- Ježiš adresuje Emauzským výčitku: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko…“ Sloveso „uveriť“ môžeme v duchu našej témy na chvíľu nahradiť slovesom „vypočuť“. Účastníci vyhľadajú v evanjeliu nasledovné verše, z ktorých vidno istú tvrdosť a neochotu vypočuť…
Lk 24, 1-6 – „Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei.“ Muži v žiarivom odeve nepriamo poukážu neochotu uveriť tomu, čo hovoril Ježiš.
Lk 24, 8-11 – „Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným… Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.“ Tu vidíme ťažkosť vypočuť ženy. Aj napriek tomu, že ich svedectvo je v súlade s Ježišovými slovami, na ktoré sa práve rozpamätali, Jedenástim „sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.“
Lk 24, 12 – „No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.“ Dokonca ani zážitok prázdneho hrobu a údiv ho nepohnú, aby vypočul (v najhlbšom zmysle slova) svedectvo žien.
Ako počúvame hlasy v Cirkvi?
- Nasleduje vlastná diskusia nad synodálnymi otázkami.
1. Ako k nám Boh hovorí prostredníctvom hlasov, ktoré niekedy ignorujeme?
- Ďalšie podnety k diskusii: Ktoré hlasy sú v našej Cirkvi ignorované? Koho by mala naša farnosť alebo diecéza vypočuť, pretože cez neho hovorí Boh. Poznáte niekoho, kto sa cíti ignorovaný?
2. Ako sú vypočutí laici, najmä ženy a mladí ľudia?
- Podnety: Kto by mal v Cirkvi viac počúvať laikov? V čom je dôležitý ich hlas? Čo bráni Cirkvi počúvať laikov?
3. Ako pozorne počúvame tých, ktorí sú na periférii? Aký priestor dávame hlasu menšín, najmä tých, ktoré zažívajú chudobu, marginalizáciu alebo sociálne vylúčenie?
- Podnety: Čím môžu marginalizovaní obohatiť život Cirkvi? Aký bude mať vypočutie vplyv na ich vylúčenie?
4. Ako je začlenený prínos zasvätených mužov a žien?
5. Komu naša farnosť/diecéza „dlží počúvanie“?
6. Čo uľahčuje alebo bráni nášmu počúvaniu?
- Podnety: Pomenujme obmedzenia, predsudky a stereotypy našej schopnosti počúvať, najmä tých, ktorí majú iné názory ako my.
7. Ako načúvame sociálnemu a kultúrnemu kontextu, v ktorom žijeme?
- Podnety: Takýmto kontextom je napríklad aj pandémia a javy, ktoré ju sprevádzajú a ktorým máme tiež načúvať ako znameniam čias.
SPOLOČNÍCI NA CESTE
Popis: Úvodná téma cyklu stretnutí nad témami Synody o synodalite. V prvej časti pracujeme s biblickým textom Mk 10,46-52 (Bartimej), pričom sa zameriame na motív cesty a spoločného kráčania. V druhej časti pod zorným uhlom evanjeliovej state diskutujeme o prvej synodálnej téme Spoločníci na ceste.
Cieľová skupina: dospelí, mládež
Na stiahnutie: metodika ▪ prezentácia ODP ▪ prezentácia PPTX ▪
Modlitba
Sme tu pred Tebou, Duch Svätý: zišli sme sa v Tvojom mene. Ty si náš pravý radca. Príď k nám, stoj pri nás, vstúp do našich sŕdc. Pouč nás, kam máme ísť, a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
O to prosíme Teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach, v spoločenstve s Otcom i Synom, na veky vekov. Amen.
Modlitba sv. Izidora zo Sevilly, prvá časť. In: https://synoda.sk/sk/vademecum.
Evanjelium
Ježiš je ten, ktorý prichádza k človeku, vstupuje do jeho radostí a nádejí, žalostí aj bied, učí o cieli, ukazuje cestu k nemu. Tak, ako v ten pamätný deň v Jerichu.
Mk 10,46-52
Prišli do Jericha. A keď so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom z Jericha odchádzal, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“ On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste.
Práca s biblickým textom
- Kto? Postavy. V prvom kroku identifikujeme protagonistov príbehu.
V rozprávaní môžeme rozlíšiť štyri skupiny protagonistov:
- Ježiš Nazaretský – Bartimej ho nazýva syn Dávidov.
- Bartimej – Bartimej nie je meno, znamená to syn Timejov. Marek sa tu zrejme trochu zachrá so slovíčkom syn.
- Učeníci a zástup – Učeníci prišli do Jericha spolu s Ježišom. Z mesta spolu s nimi odchádza zástupom pútnikov i Bartimej.
- Obyvatelia Jericha – Domáci, ktorí v meste zostávajú.
Čo? Činnosť. V ďalšom kroku sa zameriame na aktivitu jednotlivých protagonistov.
- Ježiš – Čo robí Ježiš? Prichádza, odchádza, zastane. A potom len hovorí, hovorí a hovorí.
- Bartimej – Naproti tomu Bartimej je na začiatku pasívny, zdanlivo len sedí a žobre. No vzápätí sa dozvieme, že predsa len pozorne vníma svoje okolie, pretože počúva. A v tom správnom momente reaguje – kričí, odhadzuje plášť, vyskakuje na nohy, ide k Ježišovi, odpovedá mu. Na to vidí a ide za Ježišom.
- Učeníci a zástup – Prichádzajú aj odchádzajú s Ježišom, najprv Bartimea okrikujú, no potom ho, na Ježišove slovo, zavolajú a vravia mu „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“
Kde? Miesto. Teraz si krátko všimneme miesto.
V príbehu sa, čo sa týka miesta, objavujú dva údaje. Prvý je viac topografický, evanjelista situuje príbeh do Jericha. Druhé určenie má aj teologicko – ekleziologický význam. Na začiatku príbehu sedel Bartimej pri ceste, na konci ide po ceste. V čase vzniku Markovho evanjelia sa kresťania označovali ako tí, ktorí nasledujú Ježišovu cestu.
Premena. V štvrtom kroku sa zameriame na premenu, ktorá sa s Bartimejom udiala.
Spolu na ceste
Bartimej viac nevysedáva a nežobre pri ceste, okrikovaný a prehliadaný…, ale kráča spolu s ostatnými Ježišovou cestou. Evanjelista Marek tým obrazom spoločného kráčania cestou za Ježišom vyjadril, že Bartimej je kresťanom, Kristovým učeníkom. Svätý Ján Zlatoústy píše, že Cirkev, to sú tí, ktorí kráčajú spoločne, po grécky synodos (σύνoδος).
Pápež František žiada každú diecézu, aby sa pýtala svojich detí, akú má toto spoločné kráčanie (syn, / σύν / spolu a hodos / ὁδός / cesta). podobu. Ako sa uskutočňuje dnes u nás, v našej farnosti, diecéze, v spoločenstvách…
Hovorí, že nikto nemá zostať nevypočutý. Aj keby to bol žobrák niekde pri ceste. Máme ísť a pozvať ho k dialógu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“
Nikto, dokonca bez ohľadu na jeho náboženskú príslušnosť, by nemal byť vylúčený z možnosti podeliť sa o svoj pohľad a skúsenosti, pokiaľ chce pomôcť Cirkvi na jej synodálnej ceste hľadania toho, čo je dobré a pravdivé. Platí to zvlášť pre tých, ktorí sú najviac zraniteľní alebo marginalizovaní.
Toto samozrejme nie je nejaký prieskum verejnej mienky. Hoci ak objavíme niečo výnimočne vzácne, čo môže povzbudiť celú Cirkev, určite naše svedectvo pošleme ďalej. V diecéze je určený tím, ktorý svedectvá zhromažďuje, potom z nich urobí syntézu a pošle ďalej. Cirkev tak zhromaždí svedectvá a podnety z celého sveta a ich súhrn predloží biskupom na synodálne rokovania.
No podstatné je, aby sme sami spoznali, ako nám to spoločné kráčanie ide a aby sme si ho hneď vyskúšali v praxi.
Cirkev k tomu ponúka aj niekoľko otázok či podnetov na diskusiu. Chce, aby sme si uvažovali nad tým
- kto sú naši spoločníci na ceste;
- aby sme premýšľali nad tým, ako počúvame (v tom nám môže byť Bartimej príkladom);
- ako spolu hovoríme (k tomu máme v tejto evanjeliovej stati hneď dva príklady, jeden ako sa to nemá a druhý ako by to mohlo vyzerať);
- ako spolu slávime a ďalšie. Celkovo je pripravených desať tém.
Aktualizácia: Spoločníci na ceste
Skúsme sa teraz znova ponoriť do atmosféry nášho biblického rozprávania a popremýšľať, kto sú naši spoločníci na ceste.
V Cirkvi a v spoločnosti ideme bok po boku po rovnakej ceste.
- Keď hovoríme „naša cirkev“, koho tým máme na mysli, kto k nej patrí?
- Kto sú naši spoločníci na ceste? S kým kráčame životom?
- Kto nás žiada, aby sme kráčali spoločne?
- Kto sú tí, ktorí sa zdajú byť čo najviac od seba vzdialení?
- Ako máme rásť ako spoločníci na ceste?
- Aké osoby alebo skupiny sú ponechané, úmyselne alebo fakticky, na okraji života v našej farnosti/diecéze?
Modlitba
- Modlitba sv. Izidora zo Sevilly. In: https://synoda.sk/sk/vademecum.
Sme tu pred Tebou, Duch Svätý: zišli sme sa v Tvojom mene. Ty si náš pravý radca. Príď k nám, stoj pri nás, vstúp do našich sŕdc. Pouč nás, kam máme ísť, a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
Nedovoľ, aby sme my, slabí a hriešni, spôsobili neporiadok. Nech nás nezvedie nevedomosť. Daj nám dar rozlišovania, nech nie sme zaujatí kvôli predsudkom a falošným ľudským ohľadom.
Veď nás k jednote, aby sme nezišli z cesty pravdy a spravodlivosti, ale napredovali na púti do večného života.
O to prosíme Teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach, v spoločenstve s Otcom i Synom, na veky vekov. Amen.
Zdroj: www.dkuza.sk -jm-
Za synodálnu Cirkev/Spoločenstvo, spoluúčasť, misia
Na čítanie:
- https://synoda.sk/sk/vademecum
- https://synoda.sk/sk/pripravnydokument
- https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/hladat/p/dokumenty-vatikanskych-uradov/c/synodalita-v-zivote-a-v-misii-cirkvi%20
- https://svetkrestanstva.postoj.sk/90446/papez-nechce-parlament-ale-spolocne-kracanie-ozyvaju-sa-aj-pochybovacne-hlasy
- https://www.dcza.sk/sk/dokumenty/udalosti/synoda-2021-2023
- https://www.dcza.sk/sk/dokumenty/udalosti/otvorenie-synodalnej-cesty-v-zilinskej-dieceze
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.