„Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste… Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ Nie, nepomýlil som sa, viem, že v polovici októbra neslávime Turíce. No dnes začína diecézna fáza synody o synodalite a pri liturgických sláveniach vzývame Ducha Svätého, lebo bez neho nemôže synoda začať.

Presnejšie: bez Ducha Svätého nemôžeme začať. Dnes nevzývame Ducha, aby naplnil a viedol biskupov pri ich rozhodovaní. Vzývame ho, aby naplnil nás, pretože pri tejto synode sme to my, cez koho bude hovoriť Kristus k svojej Cirkvi.

Slovo synoda je starobylé a Cirkev ho používa už od svojho začiatku. Pochádza z gréčtiny a skladá sa z predpony σύν (syn – s, spolu) a podstatného mena ὁδός (hodos – cesta). Označuje ním cestu, ktorou spoločne kráča Boží ľud. Napríklad svätý Ján Zlatoústy píše, že Cirkev, to sú tí, ktorí kráčajú spoločne (σύνoδος – synodos).

Lenže nie je kráčať ako kráčať a nie je spoločne ako spoločne. Ako má v Cirkvi toho spoločné kráčanie fungovať, veľmi pekne vystihuje logo synody:

Logo zobrazuje kráčajúcu Cirkev. Tu má podobu mužov a žien, detí i starcov, laikov, duchovných a zasvätených, zdravých i chorých, malých i veľkých, manželov i tých, čo žijú sami, žltých, zelených, červených, modrých…, a to všetko v rôznych odtieňoch.

S biskupom, ktorý nekráča ani na čele, ani posledný, no je skôr v úzadí a prispôsobuje tempo spoločenstva silám tých najslabších. A počúva. Pretože počúvanie je kľúčovou témou synody.

Na čele zástupu kráčajú deti a dospievajúci, čo pripomína Ježišove slová z evanjelia: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.“

Tomuto spolu kráčajúcemu ľudu svieti na cestu žiarivé slnko, ktoré je symbolom Eucharistie, ovocia stromu kríža. Vetvy stromu pripomínajú otvorené otvorené ruky Cirkvi, i vznášajúceho sa Ducha Svätého.

Na logu je aj časový údaj. Synodu otvoril pápež František minulú nedeľu, dnes (17.10.2021) začína jej diecézna fáza, u nás ju otvorí otec biskup Tomáš o 10:30 slávnostnou svätou omšou v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline. Práca na úrovni diecéz potrvá do apríla. Potom bude ďalší rok pokračovať stretnutiami na úrovni kontinentov a vyvrcholí záverečným stretnutím biskupov v Ríme v októbri 2023.

Pápež František žiada každú diecézu, aby sa pýtala svojich detí, akú má toto spoločné kráčanie podobu. Ako sa uskutočňuje dnes u nás, v našej farnosti, diecéze, v našich cirkevných školách, rôznych spoločenstvách… A akým krokom nás Duch Svätý pozýva, aby sme rástli v tom našom spoločnom kráčaní. Ako to bude prebiehať v praxi, to nám určite čoskoro otec biskup oznámi.

Dôležité je pamätať si, že hlas každého z nás je dôležitý. Pápež hovorí, že nikto nesmie byť nevypočutý. Hlavnými subjektmi tejto synodálnej skúsenosti sú všetci pokrstení. Osobitnú pozornosť treba venovať zapojeniu ľudí, ktorí sú vystavení riziku vylúčenia: ženám, zdravotne postihnutým, utečencom, migrantom, starším ľuďom, ľuďom žijúcim v chudobe, katolíkom, ktorí svoju vieru praktizujú zriedka alebo nikdy, atď. Mali by sme nájsť kreatívne prostriedky aj na zapojenie detí a mladých ľudí.

Nikto, dokonca bez ohľadu na jeho náboženskú príslušnosť, by nemal byť vylúčený z možnosti podeliť sa o svoj pohľad a skúsenosti, pokiaľ chce pomôcť Cirkvi na jej synodálnej ceste hľadania toho, čo je dobré a pravdivé. Platí to zvlášť pre tých, ktorí sú najviac zraniteľní alebo marginalizovaní.

Každý je dôležitý. V druhom čítaní apoštol Pavol hovorí: „Ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho, tak aj Kristus. Veď my všetci… boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo.“  Všetci spolu tvoríme telo Cirkvi.

Keď niečo nie je v tele v poriadku, telo nám to dáva najavo. Niekedy nás bolí hlava, inokedy nohy, máme nádchu alebo kašeľ… A pritom to vôbec nemusí znamenať, že je problém v hlave alebo v nohách či v nose. Cez bolesť telo upozorňuje, že ho napadol nebezpečný vírus.

Alebo keď prežívame niečo dobré a máme príjemný pocit trebárs niekde okolo žalúdka. Vôbec to nemusí znamenať, že človek sa dobre najedol. To len niektorá časť tela reaguje na niečo pozitívne, čím práve žijeme.

Ty si časťou tela. A Cirkev chce pozorne počúvať, čo hovoríš. Samozrejme ak máš v úmysle pomôcť nám ostatným na synodálnej ceste hľadania toho, čo je dobré a pravdivé. Ten spôsob hovorenia a počúvania másvoje pravidlá a zodpovední nás určite čoskoro oboznámia s tým, ako to má prebiehať v praxi.

No základným pravidlom je počúvanie Ducha Svätého a v Duchu Svätom. Ježiš hovorí učeníkom: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy.“ Predtým ako prehovoríš, pros, aby z teba hovoril Duch Svätý, ktorý uvádza do pravdy.

Ak budú z nás hovoriť trpkosť, sklamanie, hnev, naše nenaplnené ambície, strach, túžba presadiť svoj názor a videnie sveta…, nikomu to veľmi nepomôže a celý proces to zdeformuje. Podobne, ako keby z nás hovoril falošný optimizmus ružových okuliarov, prehliadajúci realitu. Nechaj sa Duchom uviesť do plnej pravdy.

A potom pros aj za tých, ktorí majú zvlášť počúvať. Aby to počuté, naplnení tým istým Duchom, zniesli a z počutého vybrali to skutočne podstatné pre celé telo Cirkvi. Pretože synoda nefunguje na demokratických princípoch, nejde o to zistiť, čo si želá väčšina. Chceme počuť, čo Duch hovorí miestnym cirkvám. Ducha nerozpoznávame jednoducho v hlase väčšiny. Benedikt z Nursie hovorí: „Nech je načúvané všetkým, pretože Boh často zjavuje to, čo je najlepšie, tomu mladšiemu.“

Vzývajme Ducha Svätého, nech vedie naše spoločné kráčanie.

---